Menu
Obec Vaniškovce
Vaniškovce

História

HISTÓRIA

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1345 v listine, v ktorej Špišská kapitula potvrdila hraničenie chotára Raslavíc, ktorého časť susedila s chotárom Vaniškoviec. Vtedy vznikla aj prvá písomná správa o tejto dedine. Z jej obsahu je zrejmé, že dedina Veniškovce s ustáleným chotárom jestvovala už pred rokom 1345. 

V písomnostiach zo 14. storočia sa postupne vyskytuje v maďarských názvoch Iwanusfalua, v 16. storočí Janusfalua. Názvy patria k typickým názvom zemianskym dedín, prípadne vzniknutých podľa zákupného práva. Okolité slovenské obyvateľstvo utvorilo názov Vaniškovce.   

Vaniškovce patrili v druhej polovici 14. storočia šľachticom z Perína, v 15.-16. storočí postupne Pongrácovcom zpp sv. Mikuláša, Turzovcom a zemanom z Bertotoviec. 

Vaniškovské sedliacke domácnosti, okrem richtárovej, boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 16 port, takže Vaniškovce boli strednej veľkou dedinou. V druhej polovici 15. a 16. storočia sa časť sedliakov odsťahovala, časť užívaných pozemkov stratila a upadla medzi železiarov. V rokoch  1543, 1567, 1588 sedliakov zdanili od 5, 3,5 respektíve 2,5 porty, pričom v roku 1567 hospodárilo 8 domácnosti na polovičných usadlostiach. V týchto rokoch tu boli 3, 4 a 6 železiarske domácnosti. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo z 13 obývanných poddanských domov. 
Koncom 16. storočia boli Vaniškovce stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom. 

V roku 1787 mali Vaniškovce 29 domov a 249 obyvateľov, v roku 1828 mala 48 domov a 385 obyvateľov. Obyvatelia početní želiari zaoberali sa poľnohospodárstvom. V rokoch 1850 - 1890 tu bolo vysťahovalectvo.

Za I. ČSR praco­vali obyvatelia v lesoch, v poľnohospodárstve a v staveb­níctve. JRD bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Bardejove pri ČSD a ČSAD.

VEREJNÁ SPRÁVA V OBCI 

Tunajšia obec patrila vždy k Raslavickému notariátu a Bardejosvkému okresu. Sídlo notariátu blo niekedy v Slovenských Raslaviciach. Tu v rokoch 1882- 1913 pôsobil Vasiľ Kaščák. Potom bolo sídlo prenesené do Uhorských Raslavíc, kde bol notár Štefan Velgas. Štefan pôsobil až do roku 1919 a po ňom Teodor Šoltés. V roku 1910 bol Sekčovský okres prememnovaný na Bardejovský, tak ako sa volá dodnes. Poštový úrad je taktiež dodnes v Raslaviciach. Keď ešte nebolo doručovateľa, poštu nosili občania na rad, trikrát do týždňa, v utorok, štvrtok a sobotu. Poštové zásielky sa nosili v plechovej schránke, ktorá bola uzamknutá zámkom starostu obce. 

Od roku 1903 sa vo funkcii richtára, neskôr predsedu MNV a starostu obce vystriedali: 
- Juraj Maník                                                            - Mikuláš Balaščík
- Ján Šinaľ                                                                 - Ján Kvokačka ml. 
- Imrich Kvokačka                                                  - Jozef Biroš
- Ján Baláž                                                                - Ján Vašo
- Ján Šinaľ                                                                - Rudolf Ľuterančík
- Jozef Maník                                                           - Andrej Kvokačka  
- Ján Jančuš                                                             - Eduard Hvizda 
- Ján Kvokačka                                                        - Miloš Dolhý
- Jozef Maník                                                           - Marcel Kvokačka
 

CIRKEVNÉ POMERY

V strede obce je kostol, ktorý bol postavený v roku 1908. Jeho patrónom je sv. Imrich, syn cv. Štefana, uhorského kráľa. Miestnym sviatkom je preto 5. november. Kostol bol postavený na miestnom cintoríne, kde boli pochovaný miestny statkári Hádassy a iní. Odpočíva tu aj Eduard Hádassy. Jeho telesné pozostatky boli vykopané pri robení základov počas výstavby terajšieho kostola a premiestnili ich na novší cintorín. Doska z kamenného náhrobku bola umiestnená v kostolnom múre na južnej strane a má tento nápis: Hadassy Ede szul 1815 május 14énmeghalt 1881 aug. 18án áldás és béke hamvainak. (Hadassi Ede sa narodil 14. mája 1815 a zomrel 18. augusta 1881, nech odpočíva v pokoji). 

Predchádzajúci kostol bol postavený z tisového dreva na rovnakom mieste ešte v roku 1793 z milodarov veriacich. 5. novembra bol vysvätený. Mal drevenú zvonicu, v ktorej viseli dva zvony vážiace 1500 kg a 33 kg. Chór bol drevený s orgánom s 5 variáciami. Sakristia bola tiež drevená. Kostol mal dva oltáre: sv. Imricha ako patróna a pri evanjeliu sv. Jána Nepomuckého. Silne práchnivý kostol bol už životu nebezpečný a vtedajší farár Ján Palenčár v ňom už nedovolil zdržiavať a omše sa prestavi vykonávať. Po smrti farára Palenčára sa dostal na faru v roku 1907 Andrej Harsághy, kaplán z Bardejova. Za jeho pôsobenia bol postavený nový kostol. Kostol bol vysvätený v roku 1909 košickým biskupom Fischerom Goltmerom. Kostol má výšu aj s krížom 26 m, je pokrytý plechom. Kríž váži 43 kg. Oltár so sochou sv. Imricha bol vyrobený v Tirolsku. 
Obec Vaniškovce je filiálka a patrí k fare v Osikove. 

KULTÚRA 

Na začiatku roku 1923 vunikol kurz materinského jazyka. Členov bolo 30. Členovia navštevovali pravidelné prednášky zo zemepisu a dejepisu. 21. januára 1924 bol založený "Samovzdelávací krúžok" a obecná knižnica s 51 knihami. 
Mládež obce si prvýkrát zahrala divadelné predstavenie "Truc na truc" v 3 dejstvách 15. februára 1930. Druhým predstavením, ktoré sa konalo 27. februára bola "Stridža spod Hája" od Ferka Urbánka. 24. novembra bol založený "Roľnícky dorast". Jeho členskú základňu tvorilo 21 chlapcov. Prvým predsedom bol Mikuláš Vasilko. 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
oblačno 6 °C -2 °C
streda 20. 3. polojasno 9/0 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 11/1 °C
piatok 22. 3. slabý dážď 10/5 °C